Prečo pri výpočte "Stav zásob" vychádzajú rôzne hodnoty?

V tomto návode vám v krátkosti predstavíme spôsob, aký je použitý pre výpočet "Stavu zásob" jednotlivých tlačových výstupov v aplikácii iKelp Predajca.

Akým spôsobom je možné zistiť stav zásob?

Pre výpočet stavu zásob v aplikácii sú dva spôsoby. Obidva je možné použiť v zozname skladových kariet, kliknutím na tlačidlo Zoznam/S a výberom príslušného výstupu pre výpočet. Pre výpočet je potrebné mať označené položky skladu, nad ktorými chcete robiť daný výpočet. V prípade celého skladu je potrebné mať označené všetky položky skladu.

Pre zistenie stavu skladu je možné vyberať z týchto výstupov v aplikácii:

• Stav zásob - inventúrne skladové zásoby
• Stav zásob - stav skladových zásob k dátumu 

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že či sa použije jeden alebo druhý spôsob výpočtu, výsledok bude rovnaký opak je však pravdou. Pre jednotlivé typy sa používajú rozdielne algoritmy výpočtu, čo môže mať za následok rozdiel aj v desiatkach eur za sledované obdobie.

• Stav zásob - inventúrne skladové zásoby

• aplikácia vychádza z výpočtu „Aktuálne množstvo na skladových kartách všetkých/označených * aktuálna skladová cena“. To je stav skladu k danému dňu. Postupne pri výpočte dochádza k prepočítavaniu a priemerovaniu skladovej ceny a teda aktuálna skladová cena * aktuálny stav na sklade Vám udáva reálny stav zásob na sklade. Rovnaký algoritmus výpočtu je použitý aj v prípade, ak pri výpočte „Stav skladu – stav skladových zásob k dátumu“ použijete aktuálny dátum.

• Stav zásob - stav skladových zásob k dátumu 

• Výpočet na základe „ Stav skladu – stav skladových zásob k dátumu“ minulý, resp. budúci dátum mimo aktuálneho dňa, využíva iný algoritmus výpočtu. Systém prechádza všetky príjmy a výdaje, ceny v akých výdaje boli a postupne počíta skladovú cenu. Príjmy sú počítané ako plus, výdaje ako mínus a z toho sa dopočíta hodnota skladu k danému dátumu. V pohyboch však môže byť nejaká anomália, ktorá dokáže hodnotu skladu ovplyvniť. Ak došlo počas existencie skladovej karty, k pohybu, ktorý napr. dostal skladovú kartu do mínusu, či už predaj, alebo výdaj, z matematického hľadiska je skladová cena neodpočítateľná. Jediný spôsob, ako je možné toto riešiť je, že ak sa skladová karta dostane do mínusu, musí vzniknúť dodatočne pohyb ktorý zabezpečí, že sa spätne výdaj prepočíta a karta neostane v mínuse. Ak je dnes niečo predané, čo spôsobí, že skladová karta sa dostane pohybom do mínusu, musí byť spravený príjem predchádzajúci deň. Nie je ani z účtovného hľadiska možné predať niečo, čo nie je na sklade.

Pre ilustráciu uvedieme konkrétny príklad

• V apríli je prijatých 50ks tovaru v skladovej cene za 1ks bez DPH 1,015€. Celková cena za príjem je 50,75€ bez DPH a toto je aj hodnota skladu na konci apríla.
• V máji je spravený príjem na ďalších 20ks v skladovej cene za 1ks 1,023€. Celková cena za príjem je 20,46€ bez DPH.

Hodnota skladu sa počíta z aktuálnej priemernej skladovej ceny (ktorá vyšla po zaokrúhlení na tri desatinné miesta) krát počet kusov na sklade k danému dátumu, čo je 71,19€. (Čo je aktuálny počet kusov * aktálna skladová cena bez DPH/ks: 70ks*1,017€=71,19€.)

Ak sa teda zoberie hodnota skladu na konci mesiaca máj, bude to 1,017 * 70 čo je vo výsledku 71,19€ bez DPH a to je len na jednej položke pri 70ks vnikol rozdiel 0,02€. Pri viacerých položkách rôznych cien (a hlavne pri veľa položkách kde je nízka skladová cena) môže postupným zaokrúhľovaním vznikať tento rozdiel. Nie je teda možné v aplikácii porovnávať napr. príjemky za určité obdobie, z hodnotou skladu za dané obdobie, pretože tieto údaje sa môžu líšiť.

Táto situácia sa dá vyriešiť len spôsobom, že pri každej zmene skladovej ceny by bola založená nová karta a príjem bude robený na novú kartu. V aplikácii je možné upraviť nastavenie skladovej ceny na 4 desatinné miesta, je ale potrebné si uvedomiť, že k zaokrúhleniu bude dochádzať vždy. Problém sa týmto teda úplne nevyrieši, rozdiel sa však môže touto úpravou znížiť.

Súvisiace návody

• Prečo vzniká rozdiel medzi stavom zásob po odpočítaní príjmov a výdajov?

 by Ing. Lukáš Krajčír